{"id":1681,"date":"2019-10-19T08:20:34","date_gmt":"2019-10-19T06:20:34","guid":{"rendered":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/?page_id=1681"},"modified":"2019-10-19T08:20:34","modified_gmt":"2019-10-19T06:20:34","slug":"historia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/historia\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria"},"content":{"rendered":"<p><strong>Hist\u00f3ria kostola<\/strong><\/p>\n<p>Prv\u00fd kostol bol postaven\u00fd v 11. storo\u010d\u00ed na n\u00e1mest\u00ed mesta. Obyvate\u013estvo tu bolo katol\u00edcke. P\u00f4vodn\u00fd gotick\u00fd kostol poch\u00e1dzal pravdepodobne zo 14. storo\u010dia. Po\u010das archeologick\u00e9ho v\u00fdskumu n\u00e1mestia v rokoch 1994 a\u017e 1997 sa na\u0161li z\u00e1klady star\u0161ej gotickej stavby. J\u00e1n Jiskra z Brand\u00fdsa v 15. storo\u010d\u00ed opevnil kostol hradbami. Po reform\u00e1cii Luthera a Kalv\u00edna sa udiali zmeny aj v Rimavskej Sobote.<\/p>\n<p>V roku 1524 sa vysokopostaven\u00fd predstavite\u013e cirkvi, katol\u00edcky k\u0148az Em. Bebek o\u017eenil a nariadil prija\u0165 u\u010denie Luthera. V roku 1594 tu boli nasledovatelia J\u00e1na Kalv\u00edna vo v\u00e4\u010d\u0161ine. V \u010dase reform\u00e1cie v rokoch 1592 a\u017e 1769 patril kostol takmer 177 rokov kalv\u00ednom. Veriaci chodili na sv\u00e4t\u00e9 om\u0161e do kaplnky Panny M\u00e1rie, ktor\u00e1 st\u00e1la pri kostole a poch\u00e1dzala z polovice 16. storo\u010dia alebo sa modlili\u00a0na cintor\u00edne. N\u00e1klady na v\u00fdstavbu kaplnky hradil \u0161\u013eachetn\u00fd me\u0161\u0165an J\u00e1nos Warga.<\/p>\n<p>Kostol, ktor\u00fd st\u00e1l na n\u00e1mest\u00ed, bol p\u00f4vodne katol\u00edcky, ale po reform\u00e1cii ho pou\u017e\u00edvali kalv\u00edni. V roku 1769 prebiehali boje medzi katol\u00edkmi a kalv\u00ednmi o prinavr\u00e1tenie kostola. Zmena nast\u00e1la a\u017e po\u010das vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie. Kr\u00e1\u013eovsk\u00fd s\u00fad 9. apr\u00edla 1771 rozhodol v prospech katol\u00edkov. Po skon\u010den\u00ed s\u00fadu sa Gy\u00f6rgy Karaba\u00a0stal prv\u00fdm katol\u00edckym far\u00e1rom. P\u00f4vodn\u00fd kostol bol u\u017e star\u00fd a po\u0161koden\u00fd, hrozilo jeho zr\u00fatenie. Preto M\u00e1ria Ter\u00e9zia v roku 1774 alebo 1775 dala zb\u00fara\u0165 a postavi\u0165 nov\u00fd kostol, ktor\u00fd stoj\u00ed dodnes. O tom sved\u010d\u00ed aj latinsk\u00fd nadpis nad jeho vchodom:<\/p>\n<p><strong><span style=\"color: #800000;\">Hex augusta<\/span><\/strong> &#8211; Vzne\u0161en\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1<br \/>\n<strong><span style=\"color: #800000;\">Maria Theresia<\/span><\/strong> &#8211; M\u00e1ria Ter\u00e9zia<br \/>\n<strong><span style=\"color: #800000;\">Deo et Catholicis posuit<\/span><\/strong> &#8211; Dala postavi\u0165 Bohu a katol\u00edkom<\/p>\n<p>Kostol vysv\u00e4til 30. septembra 1792, na prv\u00fa nedelu po Tur\u00edciach, Andr\u00e1ssy Antal ro\u017e\u0148avsk\u00fd biskup.\u00a0M\u00e1ria Ter\u00e9zia na kostol postupne darovala 800, nesk\u00f4r 6 938 a 4 000 forintov. Zvy\u0161ok financovala cirkevn\u00e1 poklad\u0148a.<\/p>\n<p>Kostol je postaven\u00fd v \u0161t\u00fdle neskor\u00e9ho baroka. Do ozdobn\u00e9ho mramora vlo\u017eili klinovan\u00fd obraz na hlavnom olt\u00e1ri. Obraz je umeleck\u00fdm dielom viedensk\u00e9ho u\u010dite\u013ea a dvorn\u00e9ho maliara Fishera. M\u00e1ria Ter\u00e9zia odk\u00fapila tento obraz za 75 zlat\u00fdch.\u00a0Obraz zobrazuje s\u0165atie hlavy sv. J\u00e1na Krstite\u013ea. Modelkou pre Herodianu bola samotn\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1 M\u00e1ria Ter\u00e9zia.<\/p>\n<p>Vpredu, na pravej strane stoj\u00ed ved\u013eaj\u0161\u00ed olt\u00e1r sv. J\u00e1na z Nepomuku, od nezn\u00e1meho autora.\u00a0Na \u013eavej strane je zase olt\u00e1r sv. Ter\u00e9zie z Avily. Obraz nama\u013eoval Jozef Zannusti z Trnavy v roku 1781.<\/p>\n<p>Vzadu napravo je umiestnen\u00fd ved\u013eaj\u0161\u00ed olt\u00e1r sv. Ondreja, ktor\u00fd nama\u013eoval umelec z Levo\u010de, Jozef Zauzig v roku 1834. Olt\u00e1r sv. Anny na \u013eavej strane nama\u013eoval Lassgaftner v roku 1913.<\/p>\n<p>Nad hlavn\u00fdm olt\u00e1rom sa nach\u00e1dza n\u00e1stenn\u00e1 ma\u013eba, ktor\u00e1 zobrazuje smr\u0165 uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea sv\u00e4t\u00e9ho \u0160tefana. Obraz na pravej strane zn\u00e1zor\u0148uje uhorsk\u00e9ho\u00a0kr\u00e1\u013ea sv\u00e4t\u00e9ho Ladislava ako z\u00e1zra\u010dne vyviera vodu zo skaly pre svoj sprievod, podobne ako Moj\u017ei\u0161. Obidva obrazy nama\u013eoval pedag\u00f3g rimavskosobotsk\u00e9ho gymn\u00e1zia Guszt\u00e1v Obendorf v roku 1942.<\/p>\n<p>Kostol bol renovovan\u00fd v roku 1878. Teraj\u0161iu ma\u013ebu klenby vytvoril umelec Gyula \u00c1d\u00e1m z Ro\u017e\u0148avy.<\/p>\n<p>Kostoln\u00e1 ve\u017ea je trojposchodov\u00e1. Vo ve\u017ei boli p\u00f4vodne tri zvony, ktor\u00e9 dostali men\u00e1:<\/p>\n<ol>\n<li><strong>Sv\u00e4t\u00e1 Trojica<\/strong><\/li>\n<li><strong>sv. Juraj<\/strong><\/li>\n<li><strong>sv. Jozef<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Zvony dali vyrobi\u0165 v roku 1779, o \u010dom sved\u010d\u00ed aj nadpis nad br\u00e1nou. Zvony vysv\u00e4til v roku 1779 ro\u017e\u0148avsk\u00fd biskup Antal R\u00e9vay.<\/p>\n<p>P\u00f4vodn\u00e1 kamenn\u00e1 krstite\u013enica patrila prv\u00e9mu katol\u00edckemu kostolu a ako vz\u00e1cna pamiatka sa nach\u00e1dza v Gemersko-malohontskom m\u00fazeu. Nach\u00e1dza sa tam tie\u017e obraz p\u00f4vodn\u00e9ho gotick\u00e9ho kostola a ma\u013eba zn\u00e1zor\u0148uj\u00faca bitku katol\u00edkov a kalv\u00ednov 25.j\u00fana 1769.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Hist\u00f3ria kostola Prv\u00fd kostol bol postaven\u00fd v 11. storo\u010d\u00ed na n\u00e1mest\u00ed mesta. Obyvate\u013estvo tu bolo katol\u00edcke. P\u00f4vodn\u00fd gotick\u00fd kostol poch\u00e1dzal pravdepodobne zo 14. storo\u010dia. Po\u010das archeologick\u00e9ho v\u00fdskumu n\u00e1mestia v rokoch 1994 a\u017e 1997 sa na\u0161li z\u00e1klady star\u0161ej gotickej stavby. J\u00e1n Jiskra z Brand\u00fdsa v 15. storo\u010d\u00ed opevnil kostol hradbami. Po reform\u00e1cii Luthera a Kalv\u00edna sa &hellip; <a href=\"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/historia\/\" class=\"more-link\">Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed: <span class=\"screen-reader-text\">Hist\u00f3ria<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_crdt_document":"","_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"class_list":["post-1681","page","type-page","status-publish","hentry"],"publishpress_future_action":{"enabled":false,"date":"2026-06-01 05:25:49","action":"change-status","newStatus":"draft","terms":[],"taxonomy":"","extraData":[]},"publishpress_future_workflow_manual_trigger":{"enabledWorkflows":[]},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1681","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1681"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1681\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1682,"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1681\/revisions\/1682"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.farnostrs.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1681"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}