História

História kostola

Prvý kostol bol postavený v 11. storočí na námestí mesta. Obyvateľstvo tu bolo katolícke. Pôvodný gotický kostol pochádzal pravdepodobne zo 14. storočia. Počas archeologického výskumu námestia v rokoch 1994 až 1997 sa našli základy staršej gotickej stavby. Ján Jiskra z Brandýsa v 15. storočí opevnil kostol hradbami. Po reformácii Luthera a Kalvína sa udiali zmeny aj v Rimavskej Sobote.

V roku 1524 sa vysokopostavený predstaviteľ cirkvi, katolícky kňaz Em. Bebek oženil a nariadil prijať učenie Luthera. V roku 1594 tu boli nasledovatelia Jána Kalvína vo väčšine. V čase reformácie v rokoch 1592 až 1769 patril kostol takmer 177 rokov kalvínom. Veriaci chodili na sväté omše do kaplnky Panny Márie, ktorá stála pri kostole a pochádzala z polovice 16. storočia alebo sa modlili na cintoríne. Náklady na výstavbu kaplnky hradil šľachetný mešťan János Warga.

Kostol, ktorý stál na námestí, bol pôvodne katolícky, ale po reformácii ho používali kalvíni. V roku 1769 prebiehali boje medzi katolíkmi a kalvínmi o prinavrátenie kostola. Zmena nastála až počas vlády Márie Terézie. Kráľovský súd 9. apríla 1771 rozhodol v prospech katolíkov. Po skončení súdu sa György Karaba stal prvým katolíckym farárom. Pôvodný kostol bol už starý a poškodený, hrozilo jeho zrútenie. Preto Mária Terézia v roku 1774 alebo 1775 dala zbúrať a postaviť nový kostol, ktorý stojí dodnes. O tom svedčí aj latinský nadpis nad jeho vchodom:

Hex augusta – Vznešená kráľovná
Maria Theresia – Mária Terézia
Deo et Catholicis posuit – Dala postaviť Bohu a katolíkom

Kostol vysvätil 30. septembra 1792, na prvú nedelu po Turíciach, Andrássy Antal rožňavský biskup. Mária Terézia na kostol postupne darovala 800, neskôr 6 938 a 4 000 forintov. Zvyšok financovala cirkevná pokladňa.

Kostol je postavený v štýle neskorého baroka. Do ozdobného mramora vložili klinovaný obraz na hlavnom oltári. Obraz je umeleckým dielom viedenského učiteľa a dvorného maliara Fishera. Mária Terézia odkúpila tento obraz za 75 zlatých. Obraz zobrazuje sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa. Modelkou pre Herodianu bola samotná kráľovná Mária Terézia.

Vpredu, na pravej strane stojí vedľajší oltár sv. Jána z Nepomuku, od neznámeho autora. Na ľavej strane je zase oltár sv. Terézie z Avily. Obraz namaľoval Jozef Zannusti z Trnavy v roku 1781.

Vzadu napravo je umiestnený vedľajší oltár sv. Ondreja, ktorý namaľoval umelec z Levoče, Jozef Zauzig v roku 1834. Oltár sv. Anny na ľavej strane namaľoval Lassgaftner v roku 1913.

Nad hlavným oltárom sa nachádza nástenná maľba, ktorá zobrazuje smrť uhorského kráľa svätého Štefana. Obraz na pravej strane znázorňuje uhorského kráľa svätého Ladislava ako zázračne vyviera vodu zo skaly pre svoj sprievod, podobne ako Mojžiš. Obidva obrazy namaľoval pedagóg rimavskosobotského gymnázia Gusztáv Obendorf v roku 1942.

Kostol bol renovovaný v roku 1878. Terajšiu maľbu klenby vytvoril umelec Gyula Ádám z Rožňavy.

Kostolná veža je trojposchodová. Vo veži boli pôvodne tri zvony, ktoré dostali mená:

  1. Svätá Trojica
  2. sv. Juraj
  3. sv. Jozef

Zvony dali vyrobiť v roku 1779, o čom svedčí aj nadpis nad bránou. Zvony vysvätil v roku 1779 rožňavský biskup Antal Révay.

Pôvodná kamenná krstiteľnica patrila prvému katolíckemu kostolu a ako vzácna pamiatka sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu. Nachádza sa tam tiež obraz pôvodného gotického kostola a maľba znázorňujúca bitku katolíkov a kalvínov 25.júna 1769.