Začiatkom mesiaca október si Pán povolal k sebe svojho služobníka, vdp. Jozefa Dluhoša, ktorý pôsobil aj v našej farnosti skoro 20 rokov. Mnohí z nás si ho pamätajú, pretože za ten čas sa zapísal nielen do života našej farnosti, ale aj nášho mesta.
Dnes, 4. 11. 2020, by sa náš bývalý pán dekan Jozef Dluhoš dožil 68 rokov života.
Mesiac október je mesiacom ruženca a práve o. Jozef, veľký ctiteľ tejto modlitby a všeobecne aj našej Nebeskej Matky, odišiel do domu svojho Otca v prvú sobotu v mesiaci.
Zastavme sa pri slove „dom“, pretože v súvislosti s týmto pojmom prichádza na um niekoľko myšlienok. On, ktorý mal blízko ku domu, ako ku stavbe a všade, kde pôsobil, budoval (reštauroval, rekonštruoval, opravoval) chrámy, fary. Milovník Sv. Písma tak naplnil slová žalmu: „Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov“ (Ž 84, 2). Popri pozemskom rozmere chrámu nezabúdal ani na jeho duchovný aspekt – Cirkev, hlavne na našu miestnu komunitu. Pri sv. omšiach to boli pobožnosti, rôzne púte, ale aj rozvoj vzťahov a podujatí na ich posilnenie (farské výlety, farský deň). Mnoho ľudí pri ňom vyrástlo, pristúpilo postupne k sviatostiam, sprevádzal ich životy počas rozličných etáp, skúšok, mnohých priviedol k viere.
Každý kňaz zanechá vo farnosti, kde pôsobil, svoju stopu. Aj „pán dekan“ – ako ostal v našej pamäti, aj po jeho preložení – zanechal popri viditeľných veciach aj to, čo sa hmatom obsiahnuť nedá, ale každý si ho pamätá ako človeka láskavého, pokorného, zbožného, ktorý nemyslel na seba, ale na druhých, veľakrát podal pomocnú ruku aj tým najbiednejším, lebo vedel, že večnosť závisí od toho, „čo sme urobili/neurobili jednému z najmenších“.
Ako povedal náš o. biskup Mons. Stanislav Stolárik v príhovore pohrebnej sv. omše v Spišskom Hrhove: „Odišiel kňaz plný lásky, pokory, rozvážnosti a nehy“.
Nech mu je Pán milostivý a nech ho čím skôr prijme do svojej slávy!
Odpočinutie večné, daj mu, Pane!
