Izaiáš 45, 6c-8 a 18, 21c-25; Lukáš 7, 18b-23
,,Len v Pánovi”, – povedia o mne, – ,,je pravda a moc.“ K nemu prídu, a to zahanbení, všetci; čo proti nemu blčali. V pánovi sa ospravedlní a oslávi všetko Izraelovo potomstvo. (Izaiáš 45, 24-25)
Sebaobraz
Jedným z hlavných duchovných problémom v živote je lipnutie na vlastom sebaobraze – vytvorenom tak v pozitívnom ako aj negatívnom zmysle. Je jasné, že si musíme vytvoriť určitú identitu, ale problém je v tom, že si pletieme tento obraz a predstavu o sebe, tým kto skutočne sme v Bohu. Predstavy o veciach nie sú to isté čo veci samé. Všetci nutne začíname tak, že si vytvoríme nejaký sebaobraz, ale problém spočíva v tom, že na ňom lipneme, že ho potrebujeme presadzovať a chrániť, a že chceme prinútiť ostatných, aby ho mali radi. A to je pasca.
Našťastie z nás práve toto musí odstrániť Duch Svätý, aby sme sa naďalej mohli ,,chváliť” ako hovorí prorok Izaiáš Božím obrazom nás, a nie svojim sebaobrazom, svojou predstavou o sebe, ktorá sa tak či tak neustále mení. To kto sme v Bohu (Galaťanom 2, 20-21), predstavuje oveľa trvalejší a pevnejší základ. Stále hovorím, že dám stále radšej ochotne prednosť Božiemu láskavému posúdeniu mojej osoby pred svojim neľútostným odsudzovaním samého seba. Boží pohľad na mňa prijmem kedykoľvek, a je to vždy pohľad trpezlivý a milosrdný, na rozdiel od toho, aký unáhlený úsudok si o mne urobil môj blížny. Boh vo mne vždy vidí svojho syna Ježiša, ktorého nemôžeme nemilovať (viď Jánovo evanjelium 17, 22-23)! Toto je pevný a trvalý sebaobraz – nepodlieha zmenám ako počasie.
Začiatkom 70. rokov na začiatku svojej duchovnej služby som pracoval s mladými v Cincinnati. Pripadalo mi, že väčšinu času trávim presviedčaním dospievajúcich, že sú dobrí a hodnotní. Všetci totiž sami seba nesmierne nenávideli. Pozdejšie som toto isté zbadal aj u dospelých, ktorí o sebe neustále pochybovali a boli zo seba zdesení. Museli vynakladať veľa energie na to, aby – ako hovoria Američania – ,,mali zo seba dobrý pocit”. Ich sebaobraz bol založený na obyčajnej psychologickej informácii miesto teologickej pravde. Evanjelium nás uisťuje, že sme Božie deti – objektívne i so svojou podstatou (porovnaj 1. Jánov list 3,2). To nie je to isté čo duševné hodnotenie. Je to ontologické a metafyzické a týka sa to samotnej našej podstaty : nejde to získať ani stratiť. Keď sa nám daný Boží obraz stane naším sebaobrazom, sme takpovediac ,,v suchu” a evanjelium sa pre nás stane to najlepšou správou, v akú môžeme dúfať.
Som presvedčený, že nás tak veľmi sužujú pocity viny, nízka mienka o sebe, negatívny sebaobraz, sebanenávisť a prílišné zaoberanie sa sebou preto, že sme svojmu kresťanskému ľudu dovolili, aby sa cítil ako doma vo svete, a aby to ako chápe seba samého a s čím sa stotožňuje prijímal od sveta, o ktorom nám však Ježiš povedal, že ho nikdy pre seba nemáme považovať ako normu! U Jána sa píše (5:44). Ako môžete veriť, vy ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!. Mnoho z nás prijíma sebaobraz, tak úspešného ako aj neúspešného človeka, predovšetkým zo systému falošných obrazov. To ale nikdy fungovať nebude. Musíme nájsť svoje pravé ja, ktoré je ,,skryté spoločne s Kristom v Bohu”, jak hovorí Pavol (Kolosanom 3:3). Alebo ako to vyjadrila Tereza z Avily: ,,Nájdi Boha v sebe a nájdi seba v Bohu. “Potom to v našom živote nebude v štýle raz hore, raz dole, ale budeme stáť pevne na Skale vekov.
K zamysleniu:
Ktorý z vašich sebaobrazov (pozitívnych alebo negatívnych) prekáža vo vašom vzťahu s Bohom? Pokaždé keď začíname byť defenzívny alebo máme emočné výkyvy, je to znak toho, že lipneme na nejakom sebaobraze.
Z knihy Richard Rohr – Preparing for Christmas Daily meditations for Advent