Izaiáš 54, 1-10; Lukáš 7, 24-30
,,Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? (Lukáš 7:24)
To čo hľadáte, je to čo nájdete.
Čo hľadáme? Kedy to nastane?
Všetci máme tendenciu sa zamerať na nejaký cieľ, miesto cesty samotnej. Z duchovného hľadiska však platí, že spôsob akým sa tam dostaneme, určuje to, kam sa dostaneme. Čiže konečnú destináciu určuje samotná cesta. Ak sme si zvykli presadzovať svoje veci formou manipulácie, skončíme so zmanipulovaným Bohom, ktorého sme si sami vytvorili. Ak sa necháme pritiahnuť láskou a vyvoliť si lásku, je možné, že nakoniec dôjdeme k skutočnému Bohu. Všetci ale máme sklon vyhľadávať rýchle metódy a techniky, ako ,,pochopiť Boha”, tak ako by sa Boh mohol stať vlastníctvom ega, našou osobnou trofejou. Ešte ďalej sa v tomto evanjeliu pýtajú farizeji a učeníci Ježiša (Lukáš 17, 20-22) : ,,Kedy a kde nastane Božie kráľovstvo?” On im odpovedá: ,,Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ,Aha tu je! Alebo: ,Tamto je!”
Inými slovami nedá sa ľahko a jednoznačne lokalizovať, ako by si to predstavovali tí, ktorí veria, že každú ich otázku existuje jasná a jednoznačná odpoveď. Ježiš ľudí varuje, že budú sklamaní, ak všetko chcú hneď teraz, pretože hľadajú niečo čo hneď teraz dostať nejde. Ježiš hovorí, že Ján Krstiteľ je tak ,,najväčší” tak i zároveň ,,najmenší” (7:28). Posolstvo je nasledujúce: Áno, toto je kráľovstvo, ale zároveň to úplne kráľovstvo nie je. Áno je tu, ale nie je tu úplne. Kráľovstvo nikdy nebude súkromným vlastníctvom žiadneho ega. Nikto z nás si ho nezaslúži – a v skutočnosti ani nejde o to či si ho niekto v skutočnosti zaslúži, či nie. Podstatné je jediné, dôvera. Nikto nemôže povedať: ,,Mám ho.” Je to vždy pozvanie, ktoré sa nám ponúka stále toľko, koľko nás to môže vtiahnuť hlbšie. Práve toľko Boha, aby v nás to vyvolalo väčšiu túžbu po Bohu, pričom všetko riadi bez výnimky Boh. ,,Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás” (Ján 15:16).
Vďaka Bohu však túto pasáž Lukáš uzatvára slovami: ,,Kráľovstvo Božie je uprostred vás!” (17:21). Evanjelium nám ukazuje, že život je vždy všehochuť, samozrejme dobrá všehochuť. Kráľovstvo tu nejde ,,(úplne) vypozorovať.” Všetky tiene sa rozpustia až vo večnosti. Tu v medzičase žijeme vo viere a dôvere.
K zamysleniu:
Akým spôsobom vám vaše sústredenie na cieľ bráni vo vlastnej ceste k cieľu?
Z knihy Richard Rohr – Preparing for Christmas Daily meditations for Advent