Adventné zamyslenie: Pondelok štvrtého adventného týždňa

Izaiáš 7,10-14; Lukáš 1, 26-38

Ona sa nad jeho (Gabrielovými) slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená, takýto pozdrav (Lukáš 1:29)

Horúčkovitá túžba po Božej vôli.

Náboženská poslušnosť znamená ochotu nedbať v určitej rovine na následky a dôverovať ,,Veľkému obrazu”. Práve to robí vo veľkolepej scéne zvestovania Mária. V poslušnosti viery urobíme niečo preto, že je to na hlbšej rovine pravda, že sa k tomu možno cítime na hlbšej rovine povolaný, a nie z toho dôvodu, že to bude okamžite fungovať, dávať zmysel alebo zaručovať vysokú pravdepodobnosť ,,úspechu”. Často musíme zabudnúť na okamžitý efekt a dôverovať, že naše konanie bude efektívne z širšieho alebo dlhodobejšieho hľadiska. Matka Tereza rada hovorila : ,,Nie sme stvorení, aby sme boli úspešní, ale aby sme boli poslušní. Poslušnosť znamená byť verní svojmu najvnútornejšiemu hlasu, ktorý predstavuje jediný spôsob, ako k nám môže hovoriť Boh. Základným predpokladom však je, že musíme nejaký vnútorný hlas mať. Musíme byť vycvičení v modlitbovom počúvaní svojho nevedomia i druhým, a dokonca i v ,,prijímaní anjelov za hostí, bez toho, aby sme to tušili.” (Hebrejom 13,2). Ako inak by mohla byť Mária pripravená na archanjela Gabriela?

Skôr alebo neskôr nastane chvíľa, kedy každý z nás bude musieť povedať: ,,Musím urobiť to čo musím urobiť” – ako to povedal aj rakúsky rolník Franz Jägerstätter, ktorý sa sa ako jeden z mála zo svojho okolia postavil Hitlerovi. Zasiahlo vás niekedy Božie slovo podobne silne? ,,Proste viem, že to musím urobiť. Moja rodina tomu nerozumie, priateľia ma kritizujú, ale ja viem, že tentokrát ma k tomu vedie Slovo, ktoré je pevne zasadené v mojom srdci.” Človek sa určite v takýchto chvílach cíti veľmi osamelý a plný pochybností. Napriek tomu platí, že potom čo je všetko povedané a vykonané, je Božia vôľa viac než čokoľvek iné a práve horúčkovitá vôľa konať Božiu vôľu je silnejšia než čokoľvek. Ľudia, ktorí sú sústredení na Boha miesto seba, budú vždy počúvať hlas, ktorý. je vždy viac ako ich hlas. Práve oni budú vedieť čo musia urobiť, bez toho, aby to boli schopný nejak dokazovať. Majú v sebe potrebné nadšenie, aby presadili to čo je treba urobiť. Blahoslaveného Franza Jägerstättera nepodporila jeho cirkev a nepodprilo ho ani cirkevné učenie, ani jeho biskup ani jeho farár, ani jeho manželka (povedala mi to osobne a z očí jej išli slzy!).

Mária vyslovila svoje ,,áno” v temnote viery. Nemala istotu, ani ju neustil žiadny biblický citát, vierouka alebo pápež. Proste počula čo počula a urobila to čo od nej Boh žiadal, pričom prijala všetky následky. Mala dostatočnú vnútornú autoritu k tomu, aby nepotrebovala kopec vonkajších autorít.

K zamysleniu:
Akým spôsobom máte horúčkovitú predstavu konať Božiu vôľu?

Z knihy Richard Rohr – Preparing for Christmas Daily meditations for Advent