Genesis 49, 2.8-10; Matúš 1, 1-17
,,Rodokmeň Ježiša Krista “zahŕňa Tamar, Rachab, Rút, a ,,ženu Uriášovu”, ktorá je takto označená preto, že sa považovalo za neúnosné uviesť jej Meno Batšeba. (Matúš 1:3,5,6,7)
Autorita tých, ktorí trpeli.
Tento umelo vytvorený Ježišov rodokmeň je oveľa viac geniálnou teologickou výpoveďou než historicky približným záznamom. Úžasné na ňom je, že do nej boli zámerne zahrnuté štyri cudzinky, štyri ženy, ktoré neboli Židovky, pričom najmenej tri z nich boli prinajmenšom ľahkomyseľnej povahy, či boli dokonca verejne známe hriešnice. Ako to, že sa autor evanjelia opovážil medzi Ježišových predkov vsunúť osoby, ktoré patrili ku ,,spodine”? Je jasné, že sa tak chcelo dať na vedomie, že Ježiš pochádzal z obyčajného ľudského, porušeného, hriešneho a trpiaceho sveta tak isto ako my všetci. Svojím narodením prijal plne ľudský údel so všetkým čo k tomu patrí, a to bol jeho prvý krok ku krížu.
Práve toto úplné a zároveň transformované ľudstvo dávalo Ježišovi autoritu za jeho pozemského života. Majte na pamäti, že vtedy nikto nevedel, že je synom Božím : dôverovali mu z iných dôvodov.
Čo dáva komukoľvek z nás účinnú autoritu učiť, kázať a meniť životy? Je to snáď kňazské svätenie? Je to úrad? Je to rodina a pôvod? Je to oblečenie a titul? Ježiš nemal autoritu za svojho života, kvôli svojmu špeciálnemu pôvodu. Jeho autorita vyrastala z autentickosti jeho zvesti a z pretvárajúceho pôsobenia jeho cesty cez kríž až ku vzkrieseniu. Mal autoritu, pretože bol skutočným mužom Ducha. To je základ duchovnej autority aj dnes. Viac ako z písma, zo sviatostí alebo svätení vychádza skutočná autorita z ,,vypití kalicha, ktorý mám vypiť a ktorí budete musieť vypiť aj vy” (Marek 10:38). Ježiš to vyjadril celkom jasne, ale z nejakého dôvodu sa nám viac páči ,,sedieť na tróne po jeho lavici a pravici (Marek 10:37).
Z duchovného hľadiska pochádza autorita z toho, že prejdeme skúškou a temnotou a vyjdeme na druhej strane slobodnejší, šťastnejší, činorodejší a prístupnejší. Pretože len premenený ľudia môžu premieňať ďalších ľudí. To platí aj v dnešnej dobe. Preto prišiel Ježiš kázať evanjelium chudobným – oni sú totiž v jedinečnej pozícií, aby ho prijali v plnosti. Pre trpiaceho totiž spasenie nie je iba abstraktnou duchovnou teóriou, ale skôr stratégiou prežitia. Sú to ľudia ,,zotavovania”, u nich je veľká šanca, že nás ovplyvnia a zmenia, pretože učia ako tí, ktorí majú moc, a nie ako zákonníci. “ (Marek 1:22), ich učenie vychádzalo pravdepodobne z toho čo si akurát prečítali v teologických skriptách. Oblasť v ktorých sme sa my sami zmenili, v ktorých sme trpeli a v ktorých sme sa už uzdravil, je oblasť kde môžeme najviac prinášať efektívnu zmenu druhým. Však postupom času sami uvidíte.
K zamysleniu:
Aku môžete v sebe objaviť chudobu, ktorá by Vám mohla pomôcť otvoriť sa viac Bohu?
Z knihy Richard Rohr – Preparing for Christmas Daily meditations for Advent