Malachiáš 3, 1-4 23-24; Lukáš 1, 57-66
Veď on je ako rozpaľujúci oheň a ako zelina práčov…..vyčistí synov Léviho…..Hľa ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný. A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom. (Malachiáš 3, 2b-4 23-24)
Konfrontácia, obrátenie, útecha
Dnešné slová z proroka Malachiáša sú v Starom zákone slová posledné a tvorí dokonalý prechod k Novému zákonu. Popisujú toho, kto bude vhodným predchodcom prichádzajúceho Mesiáša. Kresťania túto pasáž pochopiteľne vzťahovali na Jána Krstiteľa, tak isto ako to vzťahoval na neho aj samotný Ježiš a autori evanjelií. Ale text má ešte ďalší význam: v niekoľko málo veršoch sa v ňom načrtáva patričný sled pôsobenia Božieho slova. Keď sa k Písmu pristupuje zrelým spôsobom a keď sa pre nás stane prípravou na stretnutie s Kristom, postupuje sa v ňom nasledovnom poriadku :
- Písmo nás konfrontuje s ,,Veľkým obrazom”, iným než na aký sme zvyknutí, s ,,Božím kráľovstvom”, ktoré má potenciál ,,dekonštruovať” naše falošné ponímanie života.
- Ďalej má schopnosť obrátiť nás k alternatívnemu pohľadu na svet výzvou, ušľachtilosti a rýdzou príťažlivosťou dobrého, pravdivého a krásneho (teda nie tým, že by nás zahanbovalo alebo v nás vyvolávalo pocity viny a strachu, čo sú motivácie trocha nízké). ,,Príťažlivosťou a nie propagáciou” bolo heslo Billa Wilsona, spoluzakladateľa Anonymných alkoholikov.
- Následne nám Písmo poskytuje útechu a prináša nám hlboké uzdravenie, pretože nás ,,rekonštruuje” na novom mieste s novou mysľou a s novým srdcom.
Robí to tak i prorok Malachiáš. Opisuje pôsobenie Božieho posla ako ,,veľké” i ,,hrozné”, ako úžasné a zároveň hrozivé. Nie je to tak, že by sa nám Božie slovo vyhrážalo ohňom a sírou, skôr sa v ňom hovorí, že dobrota je svojou vlastnou odmenou a zlo je svojím vlastným trestom. Ak žijeme pravdivo a sme v kontakte so svetom, aký popravde je, budeme požehnaní, bude k nám môcť prúdiť milosť a z konfrontácie s ,,Veľkým obrazom” bude nasledovať útecha. Ak však vytvárame falošný svet oddanosti a egocentrizmu, nebude to fungovať a my budeme trpieť následkami už teraz. V katolíckej teológii to nazývame svojou tradíciou ,,prirodzeného zákona.” Stručne povedané, nie sme trestaní za svoje hriechy, ale svojimi hriechmi.
Sme “maštal” do ktorého sa Kristus rodí pokaždé znovu. To jediné čo môžeme doopravdy urobiť, je udržiavať svoju maštal čestnú a pokornú. Do nej sa potom Kristus narodí celkom určite.
K zamysleniu:
Nájdite v evanjeliu pasáž ku ktorej sa obraciate, keď hľadáte útechu, a potom ju na seba nechajte pôsobiť ako slovo, ktoré na vás kladie také určité nároky.
Z knihy Richard Rohr – Preparing for Christmas Daily meditations for Advent